Čo urobí písmenko

Hrám sa v robotke na poslíčka. Keď treba po niečo zbehnúť do druhej miestnosti idem ja. Pri oznámení môjho vznešeného remesla niekto prepočul „p“.

Spravili zo mňa oslíčka. Na toho sa hrať nemusím.. :)

A somárik je také milé zvieratko.

Chvíľkové

Náhoda je blbec... to sa hovorí.
Ale občas mám pocit, že robí toho spomínaného blbca zo mňa.

Vraj vždy máme možnosť voľby. Môžeme si vybrať čo budeme robiť, s kým sa stýkať, pozerať, čítať... akú budeme mať náladu.
Ale občas mám pocit, že tá nálada si vyberá mňa.
Alebo len nie som dosť silná stáť si za svojou voľbou?!

Skúsim to zase zajtra ráno... nanovo. A možno to vydržím. Chce to len kúsok viac sebazaprenia. Aktuálne sa síce zapieram len do klávesnice, ale možno zajtra...

Chce to dobiť baterky. Obvykle fungujem aj na slnečnú energiu, len nejako sa mi vypol zapínač.
Tak fungujem na vyspatú a darovanú. Prvá mi vydrží asi tak do 10-tej a druhá to potiahne vyššie.

Idem koncentrovať.

Chce to nejaký cieľ, alebo lepšia by bola vidina niečoho fantastického v nejakej blízkej budúcnosti. Hmm... dačo si vymyslím. Ale rady príjmam :)

Veterné mlyny

Občas sú chvíle, keď sa musíte rozhodnúť či bojovať alebo sa vzdať.
Keď sa rozhodnete pre boj, nie vždy sú známe podmienky.
Keď sa rozhodnete pre boj, aj keď neviete čo Vás čaká, môže sa Vám stať, že narazíte na Veterné mlyny.

Bojovať proti Veterným mlynom býva často zaujímavé. Dosť namáhavé, by som povedala. A ja som začala bojovať bez akýchkoľvek vedomostí o pravidlách. Dostali sa ku mne neskoro. Teraz už viem, čo som mala vedieť dávnejšie.

Len rozmýšľam, či je nejaká šanca aby prestal fúkať vietor. Či som schopná poraziť niečo, čo sa dá poraziť len veľmi ťažko... alebo to mám vzdať?!

Filozofia

Vedie sa ťažká filozofická debata... niečo na spôsob: "Čo bolo skôr? Vajce alebo sliepka?" alebo "O nesmrteľnosti chrústov."

Začalo sa to prežitým a skončilo skôr ako si človek uvedomí, čo sa s ním deje. Ide o pocity. Skoro ako na húsenkovej dráhe, ktorá je v podstate ako život. Ale o tom inokedy.

Čo je lepšie? Zažiť niečo úžasné a potom ten pocit stratiť alebo nikdy nevedieť o čom druhý vlastne hovoria?

Obhajoba názorov sa začala... debata 1+1.
Načo máme zažiť niečo pekné a potom o to prísť. Veď o čom to je, keď nám nie je dopriate vychutnať si to dokonca. Jednoducho príde strih a ... koniec.
Načo vyliezť až na vrchol keď potom zákonite nasleduje pád. A ten je veľmi bolestivý.

Pretože často krát sa presne toto stáva. Pretože peklo je ukryté presne uprostred raja.

Hovorí sa sladká nevedomosť.

Ale si si tým istá? Veď keď si nezažila, nemáš pocit, že ti niečo chýba? A zrazu, keď zažiješ aj na malú chvíľku raj, vieš že presne toto je to pravé orechové. Že presne toto ti stále chýbalo.

Áno, ale na čo to je dobré?

To je život... aby si vedela že žiješ.